Misijné dielo o. Billa

Otec Bill, indický katolícky kňaz, naplnil toto Ježišovo posledné poverenie do krajnosti. Ježišovu lásku a odpustenie ohlasoval do každého kúta a končín tohto sveta i tu na Slovensku. Najmä africký kontinent s nadšením privítal tohto vincentiánskeho misionára na mnohých evanjelizačných stretnutiach so službou uzdravovania. Svedectvá ľudí z celého sveta, ktorí sa stretli s P. Billom, potvrdzujú zvláštny dar uzdravovania, ktorý dostal od Boha. Okrem sirotincov a škôl založil ešte mnoho modlitbových domov v Európe, Afrike a Amerike s úmyslom povzbudzovať ľudí v ich duchovnom živote. Niekoľko dní po oslave svojich 80. narodenín, nás navždy opustil 14.3.2008, ale svoje misijné dielo neopustil.

Otec Bill zomrel v náručí P. Anthonyho v Gulu , Ugande,  kde viedol svoje posledné duchovné cvičenia. P. Anthony úzko spolupracoval posledných 5 rokov na misiách vo Východnej Afrike. A práve p. Anthony, indický katolícky kňaz Vincentiánckej kongregácie, bol zvolený za nástupcu otca Billa. P. Anthony je obdarený darom ohlasovania evanjelia v katolíckom duchu. Svojou jednoduchosťou je prístupný ku všetkým ľudom.

Pocta zosnulému rev. fr. Josephovi K. Billovi

Je nám dobre známe jeho jednoduché a  praktické učenie katolíckej viery. Často vravieval: "Ježiš pre nás trpel a zomrel na kríži za nás. Takisto táto láska musí byť opätovaná. Preto sme sa rozhodli nasledovať Ježiša Krista." Bol tak presvedčený o tom, že svoj život, v ktorom pracoval vo dne v noci, napĺňal to isté vo svojom živote. Zvykol hovoriť, že Boh obnovil jeho srdce pred 45 rokmi pri prvom infarkte, aby rozšíril Ježišovu lásku a odpustenie  do každého kúta a končiny tohto sveta. Všemohúci ho povolal, aby si odpočinul v Jeho prítomnosti po 50 rokoch jeho úprimnej a vernej služby kňaza.

Fr. Joseph Kuruppamparambil, nazývaný v krátkosti Fr. J.K. Bill sa narodil 23. februára 1928 ako štvrtý syn manželov Xaviera a Anny v Thottakam, Vaikom, Kerale v Indii. Vstúpil do Vincentianskej kongregácie, katolíckej náboženskej organizácii založenej v Kerale, Južná India, kde zložil 22.5.1952 1. sľub, večný sľub zložil 5.1. 1956  a za kňaza bol vysvetený 12.10.1958 jeho Eminenciou zosnulým Josephom Cardinalom Parekkattilom, neskôr arcibiskupom arcidiecézi Ernakulam.

Fr. Joseph Kuruppamparambil VC vstúpil do malého seminára sv. Vincenta v roku 1948. Bol jedným z desiatich seminaristov prvej várky. Prv než bol prijatý do seminára , pokým bol na vysokej škole, odštartoval projekt šírenia proti komunistickej literatúry nazývanej INTEC, ktorá vskutku bola veľmi efektívna počas dlhého obdobia. V seminári sa skupina bratov pod vedením otca Josepha stotožnila s myšlienkou šírenia zbožných praktík aby podporovala pravú nábožnosť medzi seminaristami hlavne oddanosť Preblahoslavenj Panne Márii.

Čoskoro po jeho vysvätení bol poverený viesť dlhodobo rôzne činnosti aj duchovné aj pozemské, ako boli práce vo farnosti a zastupovanie našej rehole.  Zahájil mnoho sociálnych činností, kdekoľvek pracoval. Úplné nasadenie bolo jeho charakteristickým znakom. V priebehu svojho života bol veľmi optimistický, vždy radostný, nikdy nebol depresívny aj napriek ťažkým okolnostiam. Nikdy neukázal trpkú tvár aj  napriek ťažkým situáciám, ktoré ho postihli niekoľkokrát v živote. Bol zodpovedný za založenie škôl pod záštitou našej kongregácie, hlavne takých typov anglických stredných škôl, ktoré boli veľmi zriedkavé v štáte v tej dobe, on nikdy nestratil odvahu alebo nestratil nádej. Otec Joseph bol veľmi dobrodružný a tento jeho duch bol viditeľný kdekoľvek sa objavil a čokoľvek robil. Jeho iniciatíva, predstavivosť, originalita, jeho schopnosť upútať srdcia a myslenie, jeho večne usmievavá tvár a každý jeho diplomatický krok, ktorý urobil odhaľovali jeho pestrofarebnú osobnosť  a jedinečné vodcovské schopnosti. Existuje mnoho sirotincov a škôl pre chudobných jeho zásluhou a iniciatívou. Nebolo jeho povahou robiť veci napoly.  Bol naplno ponorený do toho čo robil. Dynamizmus v jeho najintenzívnejšej forme bol vždy badať na ňom. Dokonca keď bol  naviazaný na mnoho služieb  v každej dobe, bol príliš zamyslený a úplne ponorený do hlásania ľudových misií a neskôr do charizmatických obnov.

Bol v noviciáte, keď jeho vôbec prvé ľudové misie viedla naša kongregácia. Bolo to v roku 1951. Bol aktívnym účastníkom a vyjasnil nejaké dobrodružné prípady, ktoré narušili jednotu rodiny. Skoro po jeho vysvätení, skočil strmhlavo do organizácii ľudových misií a viedol efektívne rozličné zložky misií, ktoré boli celé neobvyklé vo všeobecnosti viery. Bola to jeho originalita a ťažká práca, ktorá pridala nové zložky a jemný odtieň do služobných praktík, ktoré plánovali veľký nový program obnov, ktoré boli ľudové misie.  Takže môžeme povedať, že je jedným z priekopníkov ľudových misií a veľký rozsah jedného, ktorý vydláždil chodník k jeho vzrastu a rozšíreniu  po dĺžke a šírke krajiny.

Milosrdenstvo, efektívnosť a praktičnosť  poznačili vždy jeho hlásanie. Jeho riadiaca osobnosť, jeho hudobný štýl vždy zaujali pozornosť publika vo veľkom počte. Vždy priťahoval davy nielen v Indii ale aj po celom svete. Prichádzalo k nám tu ti tam mnoho správ o úplnom uzdravení človeka.

Otec Bill bol už jedným z parlamentárov charizmatického hnutia v Indii. "Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium celému stvoreniu" (Mt 16,15). Toto bolo Ježišovo posledné poverenie učeníkom. On sústredil všetku svoju silu  na to, aby naplnil toto poslanie. Prevzal tento boží príkaz do jadra svojho bytia. Je zbytočné hovoriť, že to bolo to, čo poháňalo otca Billa ohlasovať Božie slovo do každého kúta a končiny zeme, aby sa s tým podelil s miliónmi. 

Bol účinne diplomatický vo svojom vzťahu s inými. Bol vždy ušľachtilý k ostatným. Praktizoval zásady sv. Pavla, že milosrdenstvo zakrýva množstvo hriechov. Stali sa prípady, kedy ho ľudia podviedli v jeho zámere šľachetnosti.  Nikomu nikdy nezávidel. Keď dokonca stretol svojich najtvrdších nepriateľov, privítal ich ako svojich blízkych priateľov s úsmevom a ohľaduplným spôsobom. Preto zvykol hovoriť: "Pokým neodpustíme z celého srdca, ani náš Otec, ktorý je na nebesiach nám neodpustí naše množstvo hriechov. Budeme musieť zostať v očistci, pokým posledný kúsok našich hriechov nebude odstránený. Toto je podstata odpustenia v našich životoch. Nezabúdajte na to. " My nemôžeme zabudnúť na jeho pravé kvality  a na to, čo urobil pre Vincentiansku kongregáciu, hlavne pre misie v Afrike a jednotlivcov v ťažkostiach duchovných, duševných a telesných.

Bolo to v roku 1992 keď prišiel do východnej Afriky na misie vincentianskej kongregácie s množstvom nadšenia ohlasovať evanjelium ľuďom východnej Afriky. Jeho prvý pokus v Tanzánii obrátil mnoho neveriacich na ozajstných Ježišových apoštolov. Čoskoro sa správy o zanietenom vincentianskom misionárovi rozšírili široko ďaleko po celom africkom kontinente. Jeho duchovných cvičení sa zúčastnilo množstvo ľudí. Ľudia, bez ohľadu na vieru, národnosť, a farbu zaplavovali jeho evanjelizačné stretnutia. Medzitým začal dostávať pozvania z celého sveta, aby viedol službu  uzdravovania. V dôsledku toho sa stal medzinárodným kazateľom veľkej úcty v priebehu krátkeho času. Zväzky pasov a  rozvrh duchovných cvičení, ktoré vždy nosil, nám dávajú porozumieť tomu, ako bol zaneprázdnený ako ozajstný posol Ježišovej lásky a odpustenia.

S úmyslom povzbudiť ľudí v ich duchovnom živote, založil mnoho modlitbových domov  v Keni, Tanzánii, Ugande, Írsku, Nemecku, Taliansku, Francúzsku, Kanade a USA. Pravidelné obrady za uzdravenie a  duchovné cvičenia sa budú naďalej viesť v centrách v duchu a vízii rev. O. J.K. Billa.

Budúca generácia by si mala na neho pamätať ako na legendárnu postavu. I napriek ľudskému obmedzeniu a zlyhaniam, navždy zostane v centre pozornosti.  Jas jeho vízie, nahliadnutie do jeho puntičkárskeho plánovania, nekonečná dôvera, zápal, praktičnosť, dynamika, vodcovské kvality možno jedinečná schopnosť ako zostať so všetkými, s ktorými sa stretol, jeho jednoduchý životný štýl , jeho ambícia robiť veci, bežne nedostupné obyčajnému človeku. Človek, ktorý ho prvý krát stretol sa definitívne  zahĺbil do mesmerickej osobnosti.

Bol ponorený do svojej služby ohlasovania tak veľmi, že nemal čas na žiadnu inú zábavu okrem hlásania Božieho slova. Jeho jednoduchý životný štýl obliekania  kňažského habitu po celý život doma alebo v zahraničí vyvolalo prekvapenie ako aj vysoký rešpekt od jeho divákov. Nikdy sa nestaral o svoj osobný komfort. Hodiny a hodiny strávil ohlasovaním, stojac na vlastných nohách, čo mu spôsobovalo opuch jeho nôh. Neexistovalo slovo nemožné v jeho slovníku.  Tento rok by oslávil svoje kňazské zlaté jubileum. Už nemohol uvidieť svoju oslavu 50. výročia kňazskej posviacky.  Pár mesiacov pred zlatým jubileom bol povolaný svojim Nebeským Otcom. Je to len pán dní po oslave jeho 80 narodenín. V čase, kedy to nikto nečakal opustil scénu svojej životnej drámy  a všetkých, ktorí ho milovali, smútia nad jeho nečakaným odchodom, aby dospel k večnému životu. Nech jeho duša odpočíva v pokoji.

Fr. Vincent Rathappillil, Miestny predstavený

Priebeh pohrebu v Entebe v Bazilike Panny Márie zázračnej medaily

18. marec  2008

Pozostatky  zosnulého o. Billa boli prevezené do katedrálneho kostola v Kampale z Baziliky Zázračnej medaily v Entebe pre verejne vystavenie. Tisícky veriacich tu na to čakali . Ľuďom sa umožnilo, aby vzdali úctu do 14:00 hodiny. Slávnostnú sv. omšu celebrovala Jeho Milosť, Najvyšší rev. Cyprian Kizzito Lwanga, arcibiskup Kampaly, so začiatkom o 14:30.  Asistoval mu biskup EDmeritus z diecézy Koima a biskup Christopher Kakooza, pomocný biskup Kampaly spolu s mnohými kňaumi. Bolo tu na sto rehoľníkov a rehoľníčiek popri tisícok veriacich zo všetkých ciest počas jeho života. Počas obradu, arcibiskup chváli za celú jeho kazateľskú službu a ďakoval predstaveným vincentianskej provincie za jeho vyslanie do Ugandy.

Sv. omša sa skončila o 17:30 a telo bolo prevezené naspäť do Entebe - baziliky zázračnej medaily v konvoji mnohých dopravných  prostriedkov. S pozostatkami o. Billa prišli do Entebe o 19:30. Teleo bolo opäť vystavené na rozlúčku pre verejnosť. Stovky ľudí tam zostalo cez noc chváliť Pána Ježiša, mnohí dokonca plakali.  Príbuzní o. Billa prišli do Entebe okolo 10:30 ráno. Taktiež koordinátori DC o. Billa z Európy a z iných krajín prišli do Entebe v tom čase.

19. marec 2008

Všetko bolo perfektne pripravené na obrad pohrebu na začiatok 14:00 hod. Malý priestor vo vnútri a v okolí baziliky bol naplnený na maximum  smútiacimi. Arcibiskup z Kapaly, Gulu, Mbareri, a biskup Masaky, biskup vo výslužbe z Kabaly rt. rev. Robert Gay , Administrator diecezý  Ksana Luwerea  Mons. Matheas a jeho pomocný biskup Kampaly prišli na čas na pohreb. Okolo 35 kňazov a stovky rehoľníkova a rehoľníčok popri okolo 3 tisíc veriacich. Na strane pre vládu sedeli: druhý zástupca premiéra, minister financií, minister životného prostredia, manželka vice-prezidenta, starosta samosprávy  Entebbe sa zúčastnili na obrade. Väčšina vincentiánov pracujúcich v regióne východnej Afriky  zariadila, aby sa zúčastnili na obrade. S vďačnosťou spoznávame zástupcov Tanzánie a Keni. Celý obrad zahŕňal kondolencie, ležiace vence, rozlúčkové modlitby zabrali 3,5 hod.

Naj. rev. Cyprian Kizzito Lwanga, Arcibiskup Kampaly  celebroval zádušnú sv. omšu a Rt. fef. Christopher Kakooza, pomocný biskup Kampaly kázal o službe o. Billa v ohlasovaní Božieho slova. Záverečnú modlitbu viedol Rt. rev. John Battista Kaggwa z diecézy Masaka.

Rev. fr. Josaph Erambil hovoril v mene kongregácie a ref. fr. Thomas Njarakal v mene provincie. Po uložení tela do hrobu, ktorý bol pripravený vo vnútri baziliky, vincentiansky dar pre obrad boli zapálené sviece okolo hrobu o. Billa a v tichosti sa modlili za dušu o. Billa.

fr. Vincent Rathappillil VC,

Miestny predstavený